Demokratizácia v Turecku
Demokracia žije z podmienok, ktoré ona sama nedokáže vytvárať.

To platí pre naše členské štáty a rovnako to platí pre demokraciu v Turecku. Problematických otázok je síce viacej, vzhľadom na čas sa dotknem len jednej.

I keď Turecká republika uznáva slobodu kultu, náboženská sloboda za posledné roky veľmi nepokročila. Sloboda bohoslužieb je formálne zaistená ústavou, ale fakticky obmedzovaná, napríklad pri výbere miesta.

Je mi ľúto, že Európska únia k tomuto problému nepristupuje dôsledne.

V poslednej hodnotiacej správe, ktorá má 180 strán, sa tento problém spomína len na dvoch.

Nikde sa v správe nehovorí o silných reštrikciách pre autonómne riadenie náboženských komunít nie len čo sa týka administratívneho a ekonomického plánu, ale tiež plánu pastoračného a duchovného.

Keďže Rada európskych biskupských konferencií už dlhodobo konštatuje permanentné porušovanie náboženskej slobody v Turecku, Európska únia by mala dôsledne trvať na dodržiavaní ľudských práv v rámci slobody vyznania.